reklama

Aký je to pocit, zraziť človeka???

Sedíte za volantom. Neviem, čo popritom robíte. Možno len počúvate hudbu, možno si už jednou rukou vyťahujete kľúče, možno telefonujete, aj keď je to zakázané a zrazu menší náraz. Akosi si pomyslíte, že zastavíte a zvedavo sa pozeráte do spätného zrkadla. A tam človek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

Neviem vám povedať, aký je to pocit, keď si uvedomíte, že vy ste doňho narazili. Ale viem vám povedať, aké to je, keď do vás dotyčné auto narazí. Pre istotu o niečo väčšie ako bežné.

Ale pekne od začiatku. Kráčate po chodníku, skoro pri obrubníku . Však, keď je pekné počasie, spravíte niečo pre zdravie. Premýšľate, či sa vám podarí vybaviť, čo chcete. Hlava sklonená a sledujete ľavá noha, pravá, ľa.... a potom si už len uvedomíte bolesť, pocit, že strácate rovnováhu... vidíte a cítite, ako sa jedno koleso a vzápätí aj druhé obšúchava o pravú topánku, zatiaľ čo vy si začínate uvedomovať bolesť. A skutočnosť, že do vás niekto narazil. Nejakým zázrakom sa udržíte na nohách. Obzeráte si ľavú ruku aj nohu a skúšate či sú celé, či sú plne funkčné. Dotyčné auto zastane poriadne ďaleko od vás. Trasiete sa nielen zo strachu, ktorý vás ešte neopúšťa. Trasiete sa nielen zo šoku a slabosti, ktoré sa vo vás usalašili. Začínate totiž pociťovať hnev. Neveriaco stojíte a pozeráte sa na to plechové čudo, z ktorého akosi nikto nevystupuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opatrne sa vydáte smerom k nemu a myslíte na to, že ste mali, sakra, šťastie. Stojíte už pri aute, okienko sa otvorí a tam zbadáte osobu len o niečo staršiu od vás. Trošku vám ju popíšem: zmaľovaná fiflena. A to ešte miernim výber slov. Nepočuť žiadne -prepáčte- či - je mi to ľúto-. Iba akési, práve som sa pozerala, či sa vám niečo nestalo. Šok sa stupňuje a nezdržím sa. Vynadám jej, že je na pešej zóne (mimochodom dosť širokej na to, aby popri vás prešlo auto bez rizika nárazu) a nie na ceste či nebodaj závodnej dráhe. „Ale ja bývam tu neďaleko... ." Má šťastie, že nevolám políciu, i keď doteraz nechápem, prečo som tak neurobila. Chcem si pre istotu aspoň odpísať značku, ale musím uskočiť, lebo slečinka znovu pridáva plyn. Aj tak som si ju stihla všimnúť. Verte mi, tú ŠPZ-tku len tak ľahko nezabudnem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len hlavou mi stále blúdia otázky- Ako to, že ma nevidela? To už nestačí, že je človek na pešej zóne a má na sebe jasné oblečenie??? Prečo som radšej nešla autobusom alebo aspoň po druhej strane chodníka? Nielen tieto, ale mnohé podobné a ešte teraz, keď si na to spomeniem, sa mi vracia slabosť do nôh.

Neviem, aký je to pocit zraziť človeka. Viem však, aký je to pocit, keď do vás niekto narazí... verte mi, nie je to nič príjemné.

Zuzana Vozárová

Zuzana Vozárová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

dieťa Mesiaca s otvorenými očami hľadajúce všetky odtienky života Zoznam autorových rubrík:  fotografieodlesky dní, spomienkymoje výtvorySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu